KOSTOL RADÔSTKA

Priestorová drevená novostavba využíva pôvodné remeselné zručností domácich majstrov, ktorí boli spolutvorcami interiéru.

Odvážna veľkorozmerná konštrukcia vytvorila „gotický“ sakrálny priestor.

Sacrum pomáhali architektom úspešne vytvoriť renomovaní sochári a výtvarníci:

drevené sochy - Marcin Rząsa
oltár -Krzysztof Kokoryn
obetný stôl z carrarského mramoru - Bohuš Kubinský
vitráže - Monika Kubinská

Začiatkom 90-tych rokov, v čase boomu výstavby tzv. moderných kostolov, architekti a priatelia Ivan Jarina a Ladislav Mirt vyhrali súťaž na projekt stavby rímskokatolíckeho kostola v Radôstke. Podmienkou bolo maximálne využitie schopnosti miestnych remeselníkov a urbárneho dreva. So starostom obce architekti vybrali miesto oproti obecnému hostincu vysoko na kopci, kde sú najkrajšie výhľady na krajinu a z krajiny na vznikajúci kostol.

Strmé schodisko slúžilo ako stabilizácia svahu. Keďže sa jednalo o náročnú priestorovú konštrukciu architekti museli vytvoriť model v M 1:50, aby stavebný dozor mohol podľa neho organizovať stavbu, ktorá bola realizovaná svojpomocne. Centrálny priestor s šesťuholníkovým vzperadlom je orientovaný na tabuľový oltár sv. Svorada a Beňadika, ktorý pomestí okolo 700 osôb. Statiku navrhol Ján Dolinaj pod odborným dohľadom inžiniera Maroša Kohana. Pri tvorbe interiéru architekt Jarina pozval do tímu výtvarníkov, ktorých poznal z Paríža a Bratislavy.

Na konzultačných stretnutiach výtvarníci radí vysvetľovali Radoščanom metaforické významy umenia, ktoré pripravovali pre ich kostol. Obyvatelia Radôstky súhlasili dokonca so sfinancovaním kararského mramoru na obetný stôl, z ktorého Bohuš Kubinský vyčaril plamene evanjelií štyroch apoštolov. Z bronzu odlial sochu Ježiša a jeho žena Monika pripravila všetky vitráže v kostole s dominantným modrým kryštálom predstavujúcim čistotu Panny Márie.

Dynamiku tohto priestoru tvorí napätie výrazových prostriedkov medzi abstraktným umením bratislavských tvorcov a drevenými sochami s jemnou oltárnou maľbou poľských výtvarníkov (Marcina Rząsu a Krzysztofa Kokoryna), ktorí vytvorili tabule oltára, sochu Madony a pútnikov. Prichádzali zo Zakopaného na bicykloch, spávali vo voňavej kostolnej veži budení zvonmi po náročných konzultáciách v krčme, kde sa Marcin Rząsa sťažoval miestnym chlapom, že jeho socha Panny Márie napriek snahe stále vyzerá ako Jánošík. Našťastie v tom čase sa architektovi narodila krásna dcéra a poradil sochárovi, že nech skúsi dať Panne Márií oči ďalej od seba.

Mladí architekti a umelci, ktorí dnes sú významnými tvorcami tak na Slovensku ako aj v zahraničí vytvorili svoje umelecké prvotiny pre kostol v Radôstke, ktorý vďaka tej tvorivej súhre má dnes nevyčísliteľnú hodnotu.

Kostol vysvätil kardinál Chryzostom Korec v roku 1998. Stavbu si postavila obec zo svojich finančných prostriedkov.

Ivan Jarina: Som presvedčený, že chrám je vrcholným dielom pokiaľ uspokojuje dušu človeka v túžbe po Bohu.

Rok : 1998
Mesto : RADÔSTKA
Investor : Obec Radôstka
Spolupráca : Ing. arch. Ladislav Mirt, Ing. Marián Kohan, statika Ing. Ján Dolinaj